Mysleli ste niekedy na to, že sa raz odsťahujete od svojich rodičov? Existujú totižto ľudia, ktorí na to od istého veku myslia naozaj doslova každý deň. Ťažko povedať, čo ich k tomu vlastne vedie. Ak má niekto doma nepriaznivú situáciu, naozaj sa to dá pochopiť. Predsa len, každý z nás nejako vyrastal a nie každý z nás mal také možnosti a také spomienky, ako máme my ostatní. Ale existujú ľudia, ktorí mali doma všetko v pohode a napriek tomu sa nevedia dočkať dňa, kedy sa za nimi zavrú dvere. Ktovie či sa na tú chvíľu tešia aj jeho rodičia. No musím povedať, že ja som bol jeden z tých ľudí.

NEVIETE SA DOČKAŤ SŤAHOVANIA?
Mám pocit, že som už od osemnástky šetril peniaze z každej zarobenej brigády, aby som mal raz na to, že odídem a už sa nepozriem naspäť. Nebolo to jednoduché, tváriť sa pred našimi, http://www.bubny.org/cz/podporte-nas/stante-se-nasimi-partnery že s nimi budem celý život, aj keď som sa chcel priam zúfalo osamostatniť. Človek si myslí, že je to ľahké, ale keď vidíte svoju mamu, ako si vás predstavuje doma aspoň do tridsiatky, trošku to s vami zamáva. Napriek tomu som bol predsa chlap, musel som odísť a ona to musela pochopiť. Aj keď jej to šlo trochu ťažšie, ako by som očakával.

MÁM VŠETKO?
Otázkou však bolo či som si reálne uvedomil, čo všetko budem potrebovať. Prišiel som do bytu, v ktorom na balkóne nebolo zábradlie https://lmmont.sk/nerezove-zabradlia/. Nemal som žiadne závesy a asi nemusím hovoriť o tom, že mi absolútne nenapadlo, že budem potrebovať aj nejaké veci do kuchyne. No napriek tomu som bol odhodlaný, aj keď ma moja mama vôbec nepodporila. Raz možno pochopí, že jej syn na nej nemôže zostať celý život prilepený. Aspoň otec mi ukázal, čo a ako. Ja som si takto splnil svoj sen. Aj keď som bol zo začiatku totálne stratený, potom som pochopil, že takto to má byť a že sa raz určite nájdem. A našiel som sa celkom rýchlo, aspoň myslím.